NÁŠ PRÍBEH!
Michal a Miška sa prvý krát stretli a spoznali 3. septembra 2011 na lúkach Dlhých Dielov kam ich oboch pritiahla láska k histórií a snovému svetu. V rámci očistnej psychohygieny z denného stereotypu sa tako ako z obrazu pre-rafaelistu spoznal johanitský rádový rytier s prekrásnou jazernou Pani. Ani jeden z nich netušil, kam ich až toto symbolické stretnutie jedného dňa zavedie. Príbeh na lúke neskončil a pokračoval ďalej v studenom decembri. Každý štvrtok ráno pred východom Slnka obaja kráčali za tmy uličkami starého mesta, aby sa stretli vo Fratiškánskom kostole, kde ich čakalo čaro sviečok a stredovekých chorálov, ktoré spievali o tajomstve života. Po omši vždy zostali na teplý čaj a vianočku s džemom, ktoré v rámci agapé raňajok bratia františkáni vždy prichystali. Keď sa lúčili, zostávalo v nich to zvláštne hrejivé teplo, ktoré nebolo spôsobené teplým čajom.
Už tu sa začali zapletať ich myšlienkové svety, v ktorých objavovali veľmi častý prienik. To bol tiež dôvod na ďalšie prechádzky, posedenia pri káve, alebo aj pivnom moku. Stret ich osobností a vzájomných fascinácií pokračoval v siahlodlhých rozhovoroch o filozofii, psychológii a umení, kde s veľkým záujmom a potešením preberali Nietzscheho, Junga, Poeho, či Goetheho. Veľmi radi spoločne navštevovali divaldo po ktorom diskutovali o Shakespearovi, či Wagnerovi, ich symbolike a posolstve ich hier. Hodiny tak ubiehali ako minúty a v neskorých hodinách Michal vždy odprevádzal Mišku domov na hradný vrch kde vtedy bývala. Často spolu tiež navštevovali japonské večery, ktoré organizovala japonská ambasáda, pretože oboch fascinovala japonská kultúra a obaja sa tiež japončinu učili. Aby to príliž nepreháňali s intelektuálnym prostredím, radi si tiež zašli na dobrý metalový koncert, lebo obe ich srdcia dlhé roky bijú pre metal.
Každým stretnutím, sa v oboch rozrastal ten zvláštny silný plameň hlbokého citu, ktorý spôsoboval ten pocit, že celý vesmír sa na vás usmieva. V Šalamúnovej piesni sa píše,že láska je mocná ako smrť a vášeň lásky tvrdá ako podsvetie, čo dokonale popisuje to, čo obaja k sebe spočiatku tajne prechovávali. To bol dôvod, prečo Michal nemyslel na nič iné ako stretnutie s Ňou a dôvod, prečo jej napísal desiatky listov, kde sa snažil tento zážitok popísať. Tento vzájomný cit v Michalovi zakorenil hlboké presvedčenie, že Miška je Tá, s ktorou chce kráčať týmto životom.
A preto 16. apríla 2014 zavolal Michal Mišku pod falošnou zámieknou na turistický výlet so spaním v spacákoch v staršej chatke. Nakoniec sa obaja ocitli v historickom hrade s dobovým zariadením u uhorskej grófky Magdalény Zai v Liptovskom hrádku. Na tomto históriou a eleganciou dýchajúcom mieste Michal požiadal Mišku o ruku a odovzdal jej prsteň, ktorý si sama vysnívala. Odvtedy ubehol skoro celý rok a podľa tradície do roka a do dňa si Michal s Miškou povedia svoje úprimné Áno pred Bohom aj blízkymi. Ich kniha má napísaný krásny predslov a obaja sa tešia na príbeh, ktorý začnú písať spoločne.
...
